Bednařík: Príčinou nedorozumení v partnerskej komunikácii môže byť únava i nedoriešené konflikty, každý má hranice nastavené inak 

Ak sa z komunikácie v partnerskom vzťahu postupne vytráca porozumenie, príčinou môže byť napríklad únava alebo konflikty uzatvorené neuspokojivým spôsobom. V dôsledku toho sa partneri môžu uzatvárať do seba. Predchádzať nezrovnalostiam v partnerskej komunikácii je možné prostredníctvom ujasnenia si vlastných emócií a myšlienok.

"Ľudia sa vracajú napríklad domov alebo sú v práci a sú unavení, vyčerpaní, preťažení. Ich miera schopnosti reagovať konštruktívne je veľmi znížená pretože sú buď podráždení, unavení alebo ešte riešia v hlave množstvo iných nedokončených úloh z práce. To môže byť situačný faktor," poukazuje psychológ, rečník a spisovateľ Aleš Bednařík.

Ďalším faktorom komunikačných nedorozumení vo vzťahu môžu byť otvorené konflikty ukončené neuspokojivým spôsobom v dôsledku čoho sa môžu partneri viac uzatvárať do seba alebo mať pasívno-agresívne poznámky, ktorými dávame partnerovi najavo podráždenosť.

Ak existujú nejaké kroky, ktoré by mohli partneri urobiť pre väčšie vzájomné pochopenie ešte predtým, ako vyhľadajú odbornú pomoc, tak medzi ne patrí napríklad ujasnenie si vlastných emócií, impulzov, ktoré sa v človeku objavujú počas komunikácie alebo nekomunikácie s partnerom a vnútorných myšlienok súvisiacich so vzťahom. "Snažiť sa ich povedať partnerovi, opísať, čo sa v človeku deje. Povedať mu, že to nie je nič proti nemu - toto v sebe riešim, s týmto sa trápim, z čoho vyplýva, že na tomto mi záleží. Vždy, keď som s niečím nespokojný, znamená to, že mám nejaké očakávanie akoby som túžil, aby to bolo. A môžem povedať, ako by som sa ja chcel správať v našom vzťahu, akoby som bol rád, keby sa správa ten partner, čo by som potreboval a samozrejme sa aj pýtajte, čo by potreboval ten druhý a čo by som pre neho mohol urobiť ja," zdôraznil.

Dôležitou témou v rámci partnerskej komunikácie sú hranice. Každý ich má podľa odborníka nastavené inak. Niekto s prehľadom zvládne, keď na neho iný kričí a následne, keď dokričí empaticky mu povie, čo je podľa neho príčinou kriku. Naopak, v niekom inom môže krik vyvolať tak stresovú reakciu, že utečie a schová sa. Hranice sú podľa Bednaříka veľmi individuálne.

"V princípe, ak niekto na mňa neútočí nožom, ale slovom, ak ma niekto nechce udrieť, ale má iba ironickú poznámku, tak síce vidím, že to, čo človek robí, by mohol urobiť korektnejšie a láskavejšie, ale je to o mne ako na to reagujem. Môžem sa nechať vyprovokovať a reagujem podobne, alebo môžem dať najavo, že vnímam jeho podráždenosť a iróniu a premením ju v rozhovore na overenie si, či by mi to isté povedal aj otvorene," konštatuje psychológ.

Pasívna agresivita zohráva v rámci komunikácie rovnakú úlohu ako všetky ostatné druhy komunikácie. Ide o to, keď sa dotyčný neodváži priamo pomenovať to, čo mu vadí. Možno si toho ešte nie je vedomý, ale v podvedomí už má nejaké podráždenie. Keď sa ho neodváži povedať otvorene a korektne, nahodí pasívno-agresívny štýl s nejakou uštipačnou poznámkou.

Z pohľadu mediátora alebo psychológa je veľmi dôležité, ak si vie všimnúť, že niekto reaguje pasívne agresívne. "Vtedy si všimnem dve veci – dotyčného niečo dráždi, vyvoláva to v ňom agresivitu a zároveň z rôznych dôvodov to nevie povedať otvorene. Tak sa prejavuje v pasívnej nenápadnej forme. V takom prípade môžem pomôcť človeku odkomunikovať daný problém otvorenejšie," vysvetlil Bednařík. Zároveň zdôraznil dôležitosť úlohy pasívnej agresivity – dáva nám informáciu o tom druhom, že predmetnú situáciu nevie zvládnuť emocionálne a komunikačne. 

Kto je Aleš Bednařík?

Aleš Bednařík je psychológ, rečník, spisovateľ a hovorí o sebe, že je "happytarián" - venuje sa pozitívnej psychológii.

Jej história sa začala písať koncom 90. rokov na výročnej konferencii Americkej psychologickej asociácie. Keďže jej vtedajší prezident Martin Seligman upozornil na to, že výskumov o negatívnych emóciách je násobne viac ako o tých pozitívnych, rozhodol sa založiť samostatný vedný odbor – pozitívnu psychológiu. Tá vedeckými nástrojmi skúma, čo robí ľudí šťastnejšími a ich život lepším. Dá sa študovať aj na niektorých univerzitách, napríklad na Harvarde.

Pozitívna psychológia sa v poňatí Aleša Bednaříka nazýva Psychológia šťastia. Tento psychológ rád popularizuje vedecké výskumy súvisiace s poznaním človeka, ľudí, vzťahov a komunikácie. Následne ich prepája s praktickými zručnosťami ako žiť lepší, zmysluplnejší a šťastnejší život.