Bednařík: Komunikácia ovplyvňuje naše vzťahy absolútne zásadne

Komunikácia je základná vec, ktorá neslúži iba na prenos informácií medzi dvoma ľuďmi. Keď komunikujem, poskytujem informácie druhým o tom, ako sa cítim, o čom rozmýšľam, aké mám plány, kam smerujem, aké mám motívy a potreby. Ovplyvňuje naše vzťahy absolútne zásadne. Myslí si to psychológ, rečník a spisovateľ Aleš Bednařík.

"V podstate medzi dvoma ľuďmi nie je nič dôležitejšie ako to, akým spôsobom a čo si navzájom komunikujú. Niektorí hovoria, že činy sú viac ako slová, ale v podstate aj čin je forma komunikácie," zdôraznil psychológ. "Keď viem, že v určitú hodinu počas dňa moja žena pije kávu a ja ju začnem robiť, tak tým komunikujem. Keď to vidí vie, že na ňu myslím. A samozrejme to platí aj naopak," uviedol Bednařík príklad.

Komunikácia podľa neho zásadným spôsobom ovplyvňuje medziľudské vzťahy v dobrom aj v zlom. V dobrom napríklad vtedy, keď ľudia dávajú najavo rôzne prejavy svojej lásky, starostlivosti a pochopenia voči druhému. Naopak zlým spôsobom vtedy, keď vyčítame, kričíme a keď sa uzatvárame do seba. "A toto je kľúčová vec. Komunikácia ovplyvňuje vzťahy zásadne tým, že buď toho druhého človeka od nás odtláča, alebo ho ku nám priťahuje. Buď sa k sebe približujeme, alebo sa od seba vzďaľujeme psychicky, emocionálne. No a tým pádom komunikácia zásadne ovplyvňuje kvalitu našich vzťahov," konštatuje psychológ.

Zároveň upozorňuje na to, že je mnoho chýb, ktorých sa ľudia pri komunikácii dopúšťajú. Jednou z nich je, ak druhej strane niečo vyčítame. "Keď niekto urobí niečo, čo sa nám nepáči a my mu to začneme vyčítať. Začneme mu vyhadzovať na oči aký je neschopný, nespoľahlivý, ako nás dráždi a provokuje. Čiže komunikačnou chybou je forma vyčítania," spresnil.

Vyčítanie však spôsobuje aj opačné správanie - sebaobhajovanie, pri ktorom ľudia začnú vymenúvať dôvody, prečo niečo urobili a začnú sa hájiť. Následne od sebaobhajoby prejdú do protiútoku. Je podľa neho potrebné rozlišovať medzi rôznymi formami spätnej väzby. "Keď nás niekto kritizuje alebo nám niekto niečo vyčíta, ide o rôzne formy negatívnej spätnej väzby. Keď pomenujem, čo ten druhý človek urobil, vysvetlím mu, aký to má na mňa negatívny dosah a poprosím ho, aby to nerobil alebo robil niečo iné, ide o konštruktívnu negatívnu spätnú väzbu. Výčitka sa venuje naozaj osobnostným vlastnostiam a niečomu, čo ten človek nedokáže buď zmeniť, lebo sa to stalo v minulosti, alebo je to nejaká jeho zovšeobecnená osobnostná vlastnosť a v tej danej situácii ju nevie prispôsobiť," zdôraznil Bednařík.

Poukázal na to, že v prípade sebaobhajovania, resp. keď sa bránime a vysvetľujeme, nie sme ochotní prebrať zodpovednosť za svoje správanie a to v konfliktnom rozhovore vedie k ďalšej eskalácii.

V neposlednom rade odborník varuje pred uzatváraním sa do seba, čo znamená, že odmietame komunikovať. "Buď nič nepovieme, nereagujeme, len sa uzavrieme do seba, alebo sa s druhým odmietame baviť z dôvodu pre nás neprijateľného spôsobu komunikácie a radikálne odchádzame z miestnosti," uzavrel. 

Kto je Aleš Bednařík?

Aleš Bednařík je psychológ, rečník, spisovateľ a hovorí o sebe, že je "happytarián" - venuje sa pozitívnej psychológii. 

Jej história sa začala písať koncom 90. rokov na výročnej konferencii Americkej psychologickej asociácie. Keďže jej vtedajší prezident Martin Seligman upozornil na to, že výskumov o negatívnych emóciách je násobne viac ako o tých pozitívnych, rozhodol sa založiť samostatný vedný odbor – pozitívnu psychológiu. Tá vedeckými nástrojmi skúma, čo robí ľudí šťastnejšími a ich život lepším. Dá sa študovať aj na niektorých univerzitách, napríklad na Harvarde.

Pozitívna psychológia sa v poňatí Aleša Bednaříka nazýva Psychológia šťastia. Tento psychológ rád popularizuje vedecké výskumy súvisiace s poznaním človeka, ľudí, vzťahov a komunikácie. Následne ich prepája s praktickými zručnosťami ako žiť lepší, zmysluplnejší a šťastnejší život.